Potreby a poznatky zdravotne postihnutých – sociálna rehabilitácia postihnutých kardiovaskulárnym ochorením

PhDr. Pavla Nôtová, PhD.

klinický psychológ

Rehabilitácia v najširšom slova zmysle je proces, ktorého cieľom je obnova postihnutých funkcií a prevencia invalidity. Zahŕňa reedukáciu, liečebnú rehabilitáciu, adaptáciu, psychosociálnu rehabilitáciu, reintergráciu. Pri kardiovaskulárnych ochoreniach sa najčastejšie  využíva komprehenzívny model, ktorý aktívne zasahuje do troch  základných  zložiek bio-psycho-sociálnej jednoty.

Sociálna rehabilitácia je komplex opatrení spoločnosti k zabezpečeniu maximálne dôstojného a hodnotného života osôb so zdravotným postihnutím. Hovoríme teda o kvalite života, v kontexte osobnosti človeka, ktorý je chorý (má kardiovaskulárne ochorenie), dôležitá je rodina, priatelia, širšia komunita, v ktorej sa pacient pohybuje. Veľmi dôležitá je aj forma komunikácie s okolím, so zdravotníkmi, vnímanie samého seba v tomto priestore.

Kardiovaskulárne choroby  je široká skupina ochorení, ktoré zahŕňajú nasledovné ochorenia.

Ischemická choroba srdca je ochorenie srdca spôsobené nedostatočným krvným zásobením v dôsledku postihnutia koronárnych tepien. Následkom je nedostatočné zásobenie srdcového svalu kyslíkom. Podľa akútnosti ohrozenia pacienta rozlišujeme akútne (náhle) a chronické (dlhodobé) formy ischemickej choroby srdca. Medzi akútne formy, ktoré pacienta bezprostredne ohrozujú na  živote, zaraďujeme akútny infarkt myokardu a nestabilnú anginu pectoris, z arteriálnej hypertenzie (vysoký krvný tlak) hypertenznú krízu. Medzi chronické formy  zahŕňame námahovú angínu pectoris, stavy po infarkte myokardu s rôznymi funkčnými dôsledkami na výkonnosť srdcového svalu a chronické srdcové zlyhanie.

Do skupiny pacientov „kardiakov“ patria aj pacienti po operáciách srdca. Sú to pacienti po náhradách chlopní, po voperovaní bypassov, po transplantácii srdca (na Slovensku ich v súčasnosti žije asi 150), po plastikách komorového alebo predsieňového septa, po  invazívnom rozširovaní ciev pomocou stentov, plastík. Veľkú skupinu tvoria aj pacienti s poruchami rytmu srdca, ktoré sa liečia buď farmakologicky-liekmi, alebo inými spôsobmi, napríklad pomocou všitia rôznych typov kardiostimulátorov a defibrilátorov. Malú skupinu tvorí asi 10 pacientov, ktorí majú naimplantovaný podporný systém (pumpu).

I keď príčiny vzniku aterosklerózy (chorobný proces, pri ktorom sa na stenách ciev usadzujú tukové látky, čo môže viesť k ich zužovaniu až k uzáveru) nie sú úplne jasné, boli zistené okolnosti a vplyvy, ktoré vznik a rozvoj alebo urýchľujú, alebo pri pôsobení ktorých sa ochorenie vyskytuje častejšie.  Medzi rizikové faktory aterosklerózy patria nasledujúce faktory:

• arteriálna hypertenzia (vysoký krvný tlak)
• hyperlipoproteinémia (vysoký cholesterol)
• diabetes mellitus (cukrovka)
• fajčenie
• znížená fyzická aktivita
• obezita
• vek
• mužské pohlavie
• rodinný výskyt kardiovaskulárnych ochorení (pozitívna rodinná anamnéza)
• stres

Dôležité je, že tieto faktory sú obzvlášť účinné v kombinácii a ich účinok sa nesumuje, ale násobí. V ostatných rokoch sa uvažuje ešte o jednom rizikovom biologickom faktore, a to o metabolickom syndróme, ktorý zahŕňa zložky: inzulínorezistenciu, hypertenziu, dyslipidémie, poruchu glukózovej tolerancie a abdominálnu obezitu (tuk ukladajúci sa v oblasti brucha).

Hypertenzia je ochorenie, pri ktorom stúpa krvný tlak dlhodobo nad normálne hodnoty (systolický krvný tlak nad 130mmHg a diastolický krvný tlak nad 85 mm Hg), a môže viesť k zdravotným komplikáciám (cievna mozgová príhoda, infarkt myokardu, zlyhanie srdca a iné).

Z popisu hore uvedených ochorení nie je zrejmé, aké obmedzenia sú typické pre kardiovaskulárne ochorenia. Patria sem predovšetkým zníženie  fyzickej výkonnosti, nemožnosť vykonávať bežné životné činnosti v takom rozsahu  a tempe ako v predchorobí, nutnosť užívať celoživotne lieky, chodiť na kontroly k lekárovi, úprava životosprávy a životného štýlu (ktorá zahŕňa zmenu stravovacích návykov, zmenu pitného režimu, zníženie  konzumu alkoholu a kofeínu, vylúčenia fajčenia, zvýšenie vhodnej pohybovej aktivity, striedanie obvyklej aktivity a aktívneho odpočinku, návrat k záujmovej činnosti a koníčkom a iné).

K špecifickým faktorom možno priradiť psychické faktory, ktoré majú limitujúci vplyv, a to: strach o život, strach z možných srdcových komplikácií, obavy z náhleho úmrtia, narušenie dôvery v seba, úzkosť, precitlivenosť, depresívne rozladenie, strach z návratu k bežným činnostiam (k sexuálnej aktivite, k športu, ku koníčkom), obavy z návratu do pôvodnej práce. V neposlednom rade, všeobecne známy fakt, že kardiovaskulárne choroby  majú najvyššiu chorobnosť a úmrtnosť, má za následok aj nie vždy správne postoje okolia pacienta a spoločnosti k tomuto ochoreniu (strach z invalidizácie, zníženie výkonu, obavy zamestnávateľa z vyššej chorobnosti a následne fluktuácie, nejasné perspektívy, strach pacientov a rodinných príslušníkov z nevládnosti, že ostanú na obtiaž…).

Nemožno ignorovať aj fakt, že mnohí zamestnávatelia nemajú adekvátne informácie o rozsahu, následkoch ochorenia a vznikajú z toho problémy, ktoré často súvisia s neinformovanosťou. Napríklad nesprávny predpoklad, že po operácii srdca musí byť pacient invalidizovaný! Postoj spoločnosti je paradoxný, zamestnávatelia si stále neuvedomujú, že keby investovali do prevencie kardiovaskulárnych ochorení a naučili by zamestnancov niečo o rizikových faktoroch, o strese a vzájomných súvislostiach (v rámci minimálne prevencie 1x ročne!), bolo by menej týchto ochorení, menej úmrtí a menej invalidných občanov.

Naša skúsenosť s návratom do pôvodného zamestnania je taká, že čím je pacient mladší, čím kratšie trvalo ochorenie, tým väčšia šanca je, že sa rýchlo vráti do pôvodného zamestnania, nezávisle od závažnosti ochorenia a zdravotného a funkčného stavu (čiže keď ide späť ešte z PN-ky). Problematický býva návrat do zamestnania z invalidného dôchodku, je to skôr rarita. K ďalším faktorom, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť patrí región, zamestnanosť v ňom, motivácia pacienta už pred operáciou, výška vzdelania, prípadne počet nezaopatrených detí. Ale jednoznačne platí, že to závisí predovšetkým od toho ako chce  pacient!

K psychickým reakciám pacientov – kardiakov patria: popretie, bagatelizácia, úzkosť, depresia, hnev, podráždenosť, precitlivenosť, zníženie seba hodnotenia. K faktorom, ktoré majú výrazný vplyv na adaptáciu na ochorenie, patria prítomná úzkostná a depresívna symptomatika, popretie ochorenia, osobnosť pacienta, kvalita sociálnej ale najmä rodinnej podpory, sociálno-ekonomický status  pacienta, vzdelanie, informácie o ochorení.

Popretie –má v krátkom období po vzniku a oznámení závažného kardiovaskulárneho ochorenia adaptačný charakter (šetrí energiu), keď však pretrváva dlhšie, môže mať limitujúci charakter (pacienti často nedodržiavajú odporúčania lekárov a zhoršuje sa spolupráca).

Úzkosť– je aktuálny emocionálny stav, ktorý sa výrazne spoluzúčastňuje na prežívaní ochorenia, predovšetkým v období vzniku ochorenia, následnej liečby a skorej rekonvalescencie (napr. po infarkte myokardu). Výraznejšia úzkostlivosť nezriedka spomaľuje návrat k normálnemu životu pacientov, rehabilitácia nie je taká efektívna, zhoršuje sa spolupráca pacienta s ošetrujúcim personálom a celková kvalita života pacientov. Úzkosť a úzkostlivosť sú považované za faktory, ktoré sa môžu uplatňovať pri upevnení chronicity ochorenia.

Emotivita         

Ako každé vážne ochorenie, aj kardiovaskulárne ochorenie významne ovplyvňuje emotivitu, reaktivitu a správanie pacienta, v závislosti od jeho osobnostných charakteristík. Vo vzťahu k ochoreniu sa emotivita prejavuje emočnou labilitou, negatívnymi citovými reakciami, a nie zriedka aj emočnou zraniteľnosťou. Reaktivita a správanie v tomto období (oznámenie závažnosti ochorenia a nevyhnutnosti liečby, prípadne operácie) je typické úzkostnými reakciami, precitlivelosťou, depresivitou, nervozitou a znížením stresovej tolerancie.

Depresia

K  symptómom depresie patria:

• depresívna nálada
• strata záujmov
• neschopnosť prežívať radosť
• apatia a strata energie, únavnosť
• pocity viny, znížené sebavedomie- seba hodnotenie
• sebevražedné  úvahy, myslenie
• zmeny apetítu a následne hmotnosti (zníženie  – zvýšenie)
• zmeny psychomotoriky (zrýchlenie – spomalenie)
• porucha koncentrácie, zmeny v myslení, sťažené rozhodovanie
• poruchy spánku (zníženie –  zvýšenie)

Rozpoznanie depresie u somatických pacientov býva problematická. Odhaduje sa, že vo všeobecnej populácii asi 50% depresívnych prípadov nie je diagnostikovaných (rozpoznaných), z diagnostikovaných polovica nie je liečená. Z toho vyplýva, že iba 25% zo všetkých depresívnych pacientov má adekvátnu liečbu.

Depresiu treba rozlíšiť od smútku. Smútok, smutná nálada sa v živote každého človeka občasne vyskytuje. Je často reakciou na nejakú stratu, sklamanie, neúspech. Dôležité je aký význam tejto strate pripisuje sám človek. Okolie však smútok obvykle chápe, je zrozumiteľný. Naopak depresia je pre okolie často nepochopiteľná, nezrozumiteľná.

Medzi psychickými poruchami sa depresia vyskytuje najčastejšie, napriek tomu je veľmi často prehliadnutá, nerozpoznaná a následkom toho aj neliečená. Všeobecné príčiny môžu byť nasledujúce:

·         depresívni ľudia na nás pôsobia “depresívne”, je snaha sa im vyhnúť (depresia je infekčnejšia ako chrípka!)

·         často si sťažujú predovšetkým na telesné prejavy, symptómy. Je zvýšený výskyt ostatných pridružených chorôb

·         neochota pacientov priznať psychické poruchy (stigmatizácia, spoločenská neakceptácia, prehlbujúce zníženie sebavedomia, pocity osobného zlyhania)

·          “subjektívnosť” depresívnych  symptómov (v porovnaní s inými „technicky“ verifikovanými zdravotnými problémami)

·         depresívni pacienti horšie spolupracujú

Príčiny „poddiagnostikovania“ môžu byť rôzne, u pacientov so srdcovými ochoreniami je to predovšetkým všeobecne rozšírený názor, že pacient s takým závažným ochorením „má právo“ byť depresívny, že depresia je „normálna reakcia“ na vznik takého závažného ochorenia ako je srdcové ochorenie.  Druhým dôvodom prehliadnutia depresie  u týchto pacientov  je prekrývanie niektorých symptómov.

Ide predovšetkým o tieto symptómy:

·         apatia

·         únava

·         anenergia (nedostatok energie)

·         poruchy spánku

·         zmeny apetítu a následne hmotnosti (v zmysle zníženia alebo zvýšenia)

Všeobecne sa akceptuje, že depresia vzniká na podklade interakcie stresu a genetických faktorov. Medzi rizikové faktory rozvoja depresie patria:

·         dedičnosť

·         stres

·         závislosti (alkohol, drogy, lieky)

·         závažné somatické ochorenia (kardiovaskulárne, onkologické)

·         nedostatok sociálnej podpory (ľudia, ktorí žijú sami)

·         výskyt závažných životných udalostí

·         D typ osobnosť

Depresia pri srdcovom ochorení sa výrazne podieľa na kratšom prežívaní, zvýšenom počte  opakovaných hospitalizácií, znižuje  kvalitu života a výkonnosť, zhoršuje efekt rehabilitácie a komplikuje spoluprácu (častejší je výskyt fajčenia, vyšší konzum alkoholu, nedodržiavanie odporúčaní týkajúcich sa pitného režimu a diéty, nízka motivácia k pohybovej aktivite a účasti na rehabilitačných aktivitách).

D typ osobnosti

D typ osobnosti je spájaný so zvýšenou emocionálnou záťažou, zníženou kvalitou života, zvýšenou kardiálnou chorobnosťou úmrtnosťou. Je považovaný za nezávislý rizikový faktor. Vedie ku zvýšenej dispozícii pacienta pre emocionálne a sociálne ťažkosti. Zahŕňa nasledovné osobnostné charakteristiky: depresívne príznaky, chronické napätie, nepriateľské naladenie, pesimizmus, predráždenosť, nedostatok sociálnej podpory, absenciu pozitívnych emócií, znížené seba hodnotenie, životnú nespokojnosť a potláčanie negatívnych emócií.

Sociálna podpora

Vplyv sociálnej podpory sa odvíja od medziľudských vzťahov. Termín sociálna podpora vyjadruje silu, ktorú človeku konfrontovanému so závažnou situáciou, poskytuje spoločenstvo jemu blízkych ľudí. Sociálna podpora pôsobí ako nárazník oproti škodlivému vplyvu stresu, významným faktorom sa javí zlepšenie pocitu kontroly nad udalosťami.

Podporou sociálneho okolia sa rozumie počet sociálnych kontaktov, t.j. rozsah sociálnej siete. Za najdôležitejší faktor sa považuje spolupatričnosť, ktorá sa prejavuje  formou spoluúčasti, porozumenia, citovej opory, útechy, ale aj podpory v zmysle poskytnutia konkrétnej pomoci. Ako účinné faktory sociálnej podpory u vážnych ochorení sa zdôrazňuje  istota vzťahu, pravdivé informácie, možnosť ventilácie pocitov, šetrná pravdivosť, vyhnutie sa izolácii, povzbudenie, nádej.

Pri srdcovom ochorení je sociálna podpora o to dôležitejšia, že pacienti po návrate domov z nemocnice pociťujú masívnu úzkosť, strach, neistotu v súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom. Práve v tomto období je adekvátna sociálna a emocionálna podpora výsostne dôležitá. U pacientov so srdcovým ochorením sa môžu uplatňovať tieto formy podporného správania:

emočná podpora (ktorá zahŕňa starostlivosť, dôveru, empatiu), inštrumentálna pomoc (pomoc pri práci, spolupráca, ošetrovanie, liečba), informačná podpora (poskytnutie informácií, edukácia), hodnotiaca podpora (informácie hodnotiace osobnú úspešnosť – ako je liečba úspešná).

Pri srdcovom ochorení a v období po operácii srdca sa môžu uplatniť tieto konkrétne formy sociálnej podpory:

• sprevádzač (ten, kto je s pacientom, rodina, partner, zdravotníci, lekár)
• terapeutická aliancia (osobný vzťah pacient –zdravotník)
• sociálny vzor (kontakt s pacientom, ktorý je po operácii, hospitalizácii)
• svojpomocné skupiny pacientov (kardiokluby, pacientske skupiny, nadácie…)

Jednou z možností je aj Komplexný rehabilitačný program pre kardiakov (Nôtová, 1998). Špecifikom boli pacienti v skorom období po operácii srdca a využitie psychologickej intervencie aj v rekondično–rehabilitačných  letných pobytoch pre kardiakov.

V našich podmienkach som sa pokúsila o zavedenie prvkov asertivity do intervenčného programu pre pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami, a to jednak v štandardných podmienkach rehabilitačného a doliečovacieho pracoviska, jednak počas rekondičných sústredení  pre členov Kardioklubu.

Nácvik týchto zručností je dôležitý u kardiakov práve v období skorej rekonvalescencie, keď po návrate do domáceho prostredia, prípadne do zamestnania sa  pacienti často stretávajú s nepochopením, alebo paradoxne s ochranárskym postojom, ktoré ich hypochondrizujú a posúvajú do pasivity a neistoty. Formou názorných príkladov, cvičení, zadávaním konkrétnych úloh, prehrávaním situácií spolu so spätnou väzbou spolupacientov sa učia rozlišovať medzi pasivitou a agresivitou, manipulatívnym a asertívnym správaním. Z techník a metód asertivity sa pri práci s pacientmi s kardiovaskulárnymi najčastejšie využívajú techniky: pokazená gramofónová platňa, otvorené dvere, kompromis a voľné informácie a sebaotvorenie. Pri skupinovej terapii sa najčastejšie vynárajú problémy:

·         s vyjadrovaním požiadaviek týkajúcich sa zmeny životného štýlu a redukcie škodlivých  návykov, v komunikácii so zdravotníkmi, s úradníkmi,

·         s otvorením, udržaním rozhovoru o zdravotných problémoch, komunikáciou pacient – lekár, získavaním nových informácií,

·         s presadzovaním oprávnenej požiadavky – žiadosť o pomoc, o uvoľnenie miesta, o vylúčenie fajčenia, o  zavedenie zmien v stravovaní,

·         s požiadaním o láskavosť – požiadanie o úľavu, ústretovosť, pomoc, informáciu,

·         s odmietnutím – nevhodnej stravy, alkoholu, cigariet, návštevy, nadpráce, neprimeranej práce, pomoci,

·         s vyjadrovaním pocitov a emócií – čo cítia, prečo sú nespokojní, čoho sa boja, čo očakávajú.

Zaradenie prvkov nácviku asertivity do intervenčných programov pri kardiovaskulárnych sa  zdá vhodné, pretože v obraze osobnosti týchto pacientov často dominuje skrytá alebo otvorená hostilita (nepriateľské, konfrontačné naladenie, postoj) asociovaná s tzv. manažérskym syndrómom (resp. správaním – zameranie na úspech).

Je dôležité  zdôrazniť, že nie zriedka vládne v súčasnej spoločnosti taká atmosféra, ktorá hostilnému a agresívnemu správaniu praje, čo funguje ako spoločenské posilňovanie. Sú zamestnania a pracovné posty, kde sa takéto formy správania vyžadujú a podporujú, a dokonca i trénujú. Negatívnu rolu zohráva aj nepriama propagácia hostility v médiách.

Možnosti psychologickej intervencie pri kardiovaskulárnych    ochoreniach

Pri kardiovaskulárnych ochoreniach je nutné často pracovať s pacientmi v krátkom časovom intervale, v podmienkach nepredvídateľných zmien v dynamike ochorenia. Pacienti sú často pod tlakom závažnosti svojho ochorenia (v zmysle ohrozenia života). Týka sa to aktuálneho prežívania (po infarkte myokardu), pred operáciami srdca a invazívnymi výkonmi, po operácii srdca, pred a po transplantácii srdca, ale i perspektív pacienta v neskoršom období rekonvalescencie.

Na výslednej efektivite sa podieľajú nasledovné faktory: štádium ochorenia, prognóza a perspektívy, priebeh ochorenia, osobnosť pacienta, systém a organizácia toho – ktorého nemocničného oddelenia (interné, kardiologické, chirurgické, transplantačné).

Cieľom psychologickej intervencie pri kardiovaskulárnych ochoreniach je zníženie psychopatologickej symptomatiky (redukcia úzkosti, depresivity a hostility), zvládanie aktuálneho stresu (rýchlejšia adaptácia na zmenený zdravotný stav), návrat k bežným aktivitám vrátane návratu do zamestnania, zlepšenie kvality života.

Väčšina intervenčných programov pre osoby s kardiovaskulárnym rizikom sa riadi  týmito zásadami:

• akceptácia ochorenia,
• dostatok informácií o ochorení,
• adekvátna emocionálna a sociálna podpora,
• trvalé dodržiavanie odporúčaných režimových opatrení,
• snaha o dosiahnutie optimálnej funkčnosti a výkonnosti.

Dôležitá, ba až nevyhnutná sa javí nutnosť tímovej spolupráce, psychologická intervencia sa nemôže uplatňovať paušálne (ale tam, kde predpokladáme podiel psychosociálnych faktorov pri vzniku alebo priebehu ochorenia). Nevyhnutné je aj objasnenie vzťahu somatický problém – psychosociálny problém – možnosti riešenia. Vhodný sa zdá byť eklektický prístup (rôzne metódy a prístupy).  Osvedčili sa nám intervenčné skupiny (2x týždenne 90 minút), edukácia bola zameraná na nasledujúce témy: režim kardiaka a resocializácia, stravovací a pitný režim, vhodné pohybové aktivity, obnova sexuálnej aktivity, rizikové faktory aterosklerózy, rezervy v komunikácii, stres a emócie.

Ambulantná psychologická starostlivosť by mala byť reálnou a efektívnou možnosťou doriešiť a dotiahnuť intervenciu či psychoterapeutický proces. Realizácia psychologickej intervencie sa zdá byť vhodná predovšetkým v skupinách kardiakov (10 – 20 pacientov), individuálny prístup je menej efektívny. Veľmi vhodné je participovať aj na klubovej činnosti alebo činnosti svojpomocných skupín pacientov (Kardioklub, Zväz postihnutých civilizačnými ochoreniami a iné). Často to je jediná príležitosť a reálna možnosť, ako realizovať v praxi programy sekundárno-preventívneho zamerania.

4. ročník Kardiobehu a Kardiokroku

5. októbra 2008 (nedeľa) sa uskutočnil 4. ročník Kardiobehu a 1. ročník Kardiokroku v Bratislave. Táto akcia sa po štvrtýkrát konala pri príležitosti zahájenia Slovenského kardiologického kongresu, ktorý každoročne usporiada Slovenská kardiologická spoločnosť, ako vrcholné odborné podujatie pre kardiológov  a iných medicínskych pracovníkov.

Tento rok na podnet sekretárky Slovenskej kardiologickej spoločnosti, primárky Oddelenia zlyhávania  a transplantácie srdca – docentky MUD., Evy Goncalvesovej sme zaangažovali do tejto akcie aj pacientov po transplantácii srdca  a členov Bratislavského Kardioklubu. Motivácia bola jasná – ukázať, že pacienti po transplantácii alebo po operácii srdca majú pozitívny vzťah k pravidelnej pohybovej aktivite, čo spolu so zdravotníkmi demonštrovali chôdzou po okruhu v dĺžke 0,8 km.

Akcia sa konala pri Štrkoveckom jazere v Bratislave a môže nás len tešiť, že okrem zopár zdravotníkov, skupinu  tvorili predovšetkým Kardioklubáci (v počte 15). Radi sme sa stretli aj s primárkou L. Plachou (z bývalého Doliečovacieho zariadenia na Železnej studničke). Zúčastnili sa aj fyzioterapeuti  spolu so svojou primárkou z NÚSCH-u.  

Podarilo sa nám zorganizovať aj 6 pacientov po transplantácii srdca – ktorí prišli z rôznych kútov Slovenska aj s rodinnými príslušníkmi a deťmi. Všetko sa vydarilo (bolo super krásne jesenné počasie a výborná nálada), ktorú ešte vylepšili dve dámy:  Alina Prigancová a Anka Šimovčeková, ktoré ruka v ruke zvíťazili v kategórii žien, čo bolo ocenené ich účasťou na večernom gala večere, gratuláciou  a pohárom.

Okrem aktívnej účasti a spoločenského rozmeru, mala veľký význam aj  propagácia pohybovej aktivity kardiakov a medializácia tejto akcie (TV JOJ, TA3, a niekoľko vstupov v Slovenskom rozhlase).

Chceme poďakovať všetkým účastníkom za ich aktívny prístup a tešíme sa v roku 2009 na stretnutie.

Správu vypracovala PhDr. Pavla Nôtová, PhD., klinický psychológ, spoluorganizátorka podujatia.

Zhrnutie

Kde všade sa teda môže poskytovať sociálna rehabilitácia pre pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami?: Možnosti poskytujú kúpeľné pobyty, rekondičné pobyty a tábory, ambulantná a hospitalizačná doliečovacia liečba, poradne (zdravia, proti fajčiarske, na liečbu obezity a metabolického syndrómu, partnerské, proti stresové, psychologické, sociálne, právne…), rôzne tréningy (stres, komunikácia, rizikové faktory, emócie, asertivita), edukačné pobyty, aktívna spoluúčasť pacientov v rôznych občianskych združeniach, kardiokluboch, svojpomocných skupinách, nadáciách.

Aké nástroje možno použiť pri zlepšení kvality života pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami a resocializácii?: Individuálne a skupinové poradenstvo, skupinová podpora, mailové a telefonické poradenstvo, osveta, permanentná edukácia, prednášková a publikačná aktivita, výroba a adekvátna distribúcia edukačných materiálov, vystupovanie v médiách, podávanie a čerpanie z grantov EÚ, tréningy, výcviky, tábory, workshopy, rekondičné pobyty.

Kto by mal a mohol poskytovať sociálnu rehabilitáciu?: Ktokoľvek, kto má záujem, je vzdelaný  a nadšený (sociálni pracovníci, psychológovia, zdravotníci, lekári, rehabilitační pracovníci, rodinní príslušníci, sympatizanti, sociálno-právni odborníci, manažéri, administratívni pracovníci..)

Aké vzdelanie by bolo vhodné pre poskytovanie sociálnej rehabilitácie kardiovaskulárnych ochorení?: Eklektické, stredoškolské – odborné, alebo vysokoškolské, je dobré mať osobnú skúsenosť (ochorenie v rodine a podobne), mal by navštíviť pracovisko, kde sa stretne s pacientmi s kardiovaskulárnymi ochoreniami, mal by si naštudovať základnú a aktuálnu odbornú literatúru, mal by sledovať odborné novinky, mal by sa ako účastník zúčastniť nejakých skupinových tréningových a zážitkových aktivít (aby nasal atmosféru  a pochopil podstatu ochorenia)a mal by byť empatický, ale hlavne nadšený a zapálený pre vec.