2% daňou pre 10% obyvateľstva Aj VY môžete pomôcť 2% daňou pre 10% ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku. Ako môže pomôcť 2% daň Národnej rade občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR)??? @ NROZP v SR je nezávislým občianskym združením,…
Sociálna rehabilitácia ľudí s duševnými poruchami
Autor: MUDr. Alexandra Bražinová, MPH, PhD
Konzultácie poskytli: MUDr. Marcela Barová – ODOS,
Mgr. Juraj Marendiak, PhDr. Andrea Beňušková – Rehabilitačné stredisko MOST
Sociálna rehabilitácie pre osoby s duševnými poruchami
Duševná porucha alebo duševné ochorenie je termín postihujúci široké spektrum duševných a emocionálnych stavov.
Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedaťprepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potláčiť nástup symtómov ochorenia a navodiť remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.
Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. To môže byť pre postihnutého výhodou, aj nevýhodou. Výhoda je, že na rozdiel od iných, „viditeľných“ foriem postihnutia, nie je človek s duševným ochorením posudzovaný verejnosťou hneď „na prvý pohľad“. To isté však môže byť aj nevýhodou, neviditeľnosť postihnutia môže viesť k tomu, že dôsledky postihnutia nie sú inými ľuďmi vnímané a chápané ako závažné.
Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Prejavuje sa najmä zasiahnutím schopnosti komunikácie, schopnosti nadväzovania kontaktov a v udržaní koncentrácie.
Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa. Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti. Takýto človek často stráca pochopenie zo strany rodiny, porozumenie priateľov a svojho okolia.
Sociálna rehabilitácia pre ľudí s mentálnym postihnutím
Vypracovala: Mgr. Iveta Mišová
Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím?
Ľudia s mentálnym postihnutím – žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní, mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Majú ťažkosti s komunikáciou, rozhodovaním sa, riešením problémov, zvládaním konfliktov, asertívnym správaním, prijatím sociálnych rolí náležiacich veku a ich adekvátnym zvládaním, preto je potrebné trénovať ich komunikačné a sociálne zručnosti, sebapresadzovanie, samoobslužné návyky, uplatňovanie svojich práv a sebareguláciu, čo vedie k osamostatňovaniu, sebarealizácii a nezávislému životu.
Čo ich ovplyvňuje?
Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny. Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom – nechránenom prostredí.
- partnerské, finančné problémy súvisiace s nezamestnanosťou, stres spôsobovaný psychickým prežívaním zdravotného postihnutia atď.)
Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná. Neexistujúce kontakty s externým prostredím, neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb. Tým, že im nie je dovolené aktívne riešiť svoj život, sú odkázaní na neustálu podporu a pomoc ostatných, predovšetkým rodičov a odborný personál v domovoch sociálnych služieb.
Diskusia – internetová konferencia
Prečítajte si ČO JE SOCIÁLNA REHABILITÁCIA, SOCIÁLNA REHABILITÁCIA Z POHĽADU SAMOSPRÁVY, POTREBY SOCIÁLNEJ REHABILITÁCIE PODĽA DRUHOV ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA a zapojte sa do diskusie, pridajte svoj názor, svoje skúsenosti. Vaše názory, poznatky sú pre nás veľmi dôležité. CELÁ DISKUSIA PREBIEHA TU……..{jcomments on}
Hluchoslepota
Mgr. H. Hajdeckerová, Mgr. J. Šarišská
Pojem hluchoslepota
Hluchoslepota je kombinované postihnutie zraku a sluchu, ktoré spôsobuje extrémne ťažkosti v oblasti výchovy a vzdelávania, v pracovnom a spoločenskom živote, v mobilite a v prístupe k informáciám.
Hluchoslepota neznamená len úplnú stratu zraku a sluchu. Je to kombinácia rôzneho stupňa postihnutia zraku a sluchu. Z tohto hľadiska rozlišujeme 4 skupiny hluchoslepých ľudí:
Sociálna rehabilitácia – pohľad zdravotne postihnutých a organizácií na sociálnu rehabilitáciu
Vypracoval: Viliam Franko
Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom.
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Autori tohto materiálu sú presvedčení, že práve komplexná rehabilitácia môže poskytnúť kvalifikované odpovede na uvedené otázky.
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Model komplexnej rehabilitačnej starostlivosti vyžaduje skúsených odborníkov v rehabilitačnej medicíne – lekárov, fyzioterapeutov, rehabilitačných pracovníkov, psychológov, logopédov, ale aj sociálnych pracovníkov, orientovaných v problematike dlhodobej sociálno – rehabilitačnej starostlivosti.
Potreby a poznatky zdravotne postihnutých – sociálna rehabilitácia postihnutých kardiovaskulárnym ochorením
PhDr. Pavla Nôtová, PhD.
klinický psychológ
Rehabilitácia v najširšom slova zmysle je proces, ktorého cieľom je obnova postihnutých funkcií a prevencia invalidity. Zahŕňa reedukáciu, liečebnú rehabilitáciu, adaptáciu, psychosociálnu rehabilitáciu, reintergráciu. Pri kardiovaskulárnych ochoreniach sa najčastejšie využíva komprehenzívny model, ktorý aktívne zasahuje do troch základných zložiek bio-psycho-sociálnej jednoty.
Sociálna rehabilitácia je komplex opatrení spoločnosti k zabezpečeniu maximálne dôstojného a hodnotného života osôb so zdravotným postihnutím. Hovoríme teda o kvalite života, v kontexte osobnosti človeka, ktorý je chorý (má kardiovaskulárne ochorenie), dôležitá je rodina, priatelia, širšia komunita, v ktorej sa pacient pohybuje. Veľmi dôležitá je aj forma komunikácie s okolím, so zdravotníkmi, vnímanie samého seba v tomto priestore.
Sociálna rehabilitácia diabetikov
JUDr. Eva Madajová
Diabetes mellitus – ochorenie ľudovo nazývané aj „cukrovka“, je jedným
z najčastejších, najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších chronických ochorení. V dôsledku akútnych a chronických komplikácií toto ochorenie významne zvyšuje chorobnosť, úmrtnosť a zhoršuje kvalitu života diabetikov. Pokiaľ cukrovka nie je dostatočne kontrolovaná a adekvátne liečená, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o viac než 25 – 30 %. V súčasnosti je cukrovka hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialýzy, ako aj hlavnou príčinou amputácie nohy. Mimoriadne závažná je najmä problematika srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u diabetikov v porovnaní s bežnou populáciou 4 – 8 krát častejšie, majú horšiu prognózu a náročnejšia je aj ich liečba.
Marfanov syndróm
Alžbeta Lukovičová
Sociálna rehabilitácia osôb trpiacich ochorením Marfanov syndróm
Marfanov syndróm (ďalej MS) je dedičné genetické ochorenie spojivového tkaniva, spôsobuje vážne zmeny tohto tkaniva, čím dominantne postihuje a zasahuje do zmien celého organizmu.
Marfanov syndróm -defektný gén spôsobuje poruchu v molekule fibrilín, ktorý je súčasťou každého tkaniva a prakticky spôsobí, že táto zmena dramaticky postihuje každý orgán.
Toto závažné ochorenie spôsobuje oslabenie všetkých dôležitých orgánov:
srdca – mitrálna chlopňa, rozšírenie srdcovej aorty, očí, chrbtice, pľúc, ľadvín a oslabený je kompletne cievny systém, uvoľnený kĺbový mechanizmus, vyskytujú sa ochorenia kože, psychické ochorenia, atď…
Sociálna rehabilitácia zrakovo postihnutých
Mgr. Timea Hóková
Ľudia so zrakovým postihnutím predstavujú zhruba 1,5% celkovej populácie. Zrakovo postihnutých môžeme členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita. Hovoríme o:
a. Nevidiacich
- Sú to osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež osoby ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, avšak nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj.
b. Prakticky nevidiacich
- Sú to osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou
korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.
c. Slabozrakých
- Sú to osoby, ktoré napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho
užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.
d. Osoby s poruchami binokulárneho videnia
- Sú to osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka. Je to vlastne porucha videnia oboma očami a spôsobuje problémy
v priestorovom vnímaní.
Zrakovo postihnutí narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu totiž rôzne prekážky byť vnímané rozdielne. Medzi najčastejšie druhy bariér však možno zaradiť:
- a. Prekážky (fyzické) pri samostatnom pohybe a orientácii:
-Ľudia so zrakovým postihnutím narážajú na problém neozvučených semaforov na prechodoch pre chodcov, na chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i na nedostatočne označené nebezpečné prekážky (napr. výkopy, lešenie ….).
- b. Bariéry pri získavaní informácií:
-V tomto prípade môžu byť problémy spojené s dostupnosťou materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia. Pre mnohých slabozrakých ľudí významnú úlohu zohráva aj veľkosť a typ písma tlačených dokumentov, či nápisov.