Potrebujem
pomôcť

Pre
členov

Naša
činnosť

Marfanov syndróm

Alžbeta Lukovičová

Sociálna rehabilitácia osôb trpiacich ochorením Marfanov syndróm

Marfanov syndróm  (ďalej MS) je dedičné genetické ochorenie spojivového tkaniva, spôsobuje vážne zmeny tohto tkaniva, čím dominantne postihuje a zasahuje do zmien celého  organizmu.

Marfanov syndróm -defektný gén spôsobuje poruchu v molekule fibrilín, ktorý je súčasťou každého tkaniva a prakticky spôsobí, že táto zmena dramaticky postihuje každý orgán.

Toto závažné ochorenie spôsobuje oslabenie všetkých dôležitých orgánov:

srdca – mitrálna chlopňa, rozšírenie srdcovej aorty, očí, chrbtice, pľúc, ľadvín a oslabený je kompletne cievny systém, uvoľnený kĺbový mechanizmus, vyskytujú sa ochorenia kože, psychické ochorenia, atď…

Sociálna rehabilitácia zrakovo postihnutých

Mgr. Timea Hóková 

Ľudia so zrakovým postihnutím predstavujú zhruba 1,5% celkovej populácie. Zrakovo postihnutých môžeme členiť do štyroch skupín, v rámci ktorých existuje široká individuálna variabilita. Hovoríme o:

a. Nevidiacich

  • Sú to osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež osoby ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, avšak nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj.

b. Prakticky nevidiacich

  • Sú to osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou

korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.

c. Slabozrakých

  • Sú to osoby, ktoré napriek najlepšej možnej korekcii majú problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho

užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.

d. Osoby s poruchami binokulárneho videnia

  • Sú to osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej spolupráce pravého a ľavého oka. Je to vlastne porucha videnia oboma očami a spôsobuje problémy

v priestorovom vnímaní.

Zrakovo postihnutí narážajú na rôzne bariéry aj z dôvodu rôznych funkčných dôsledkov ich diagnóz. V závislosti od stupňa a typu zrakového postihnutia môžu totiž rôzne prekážky byť vnímané rozdielne. Medzi najčastejšie druhy bariér však možno zaradiť:

  • a. Prekážky (fyzické) pri samostatnom pohybe a orientácii:

-Ľudia so zrakovým postihnutím narážajú na problém neozvučených semaforov na prechodoch pre chodcov, na chýbajúce vodiace línie a reliéfne značenie alebo i na nedostatočne označené nebezpečné prekážky (napr. výkopy, lešenie ….).

  • b. Bariéry pri získavaní informácií:

-V tomto prípade môžu byť problémy spojené s dostupnosťou materiálov vo vhodných formátoch, akými sú napríklad Braillovo písmo, zvuková nahrávka alebo elektronická verzia. Pre mnohých slabozrakých ľudí významnú úlohu zohráva aj veľkosť a typ písma tlačených dokumentov, či nápisov.

O sociálnej rehabilitácií

Potreby a poznatky zdravotne postihnutých – sociálna rehabilitácia.

( Mária Filipová – Mestský úrad Banská Bystrica)

Viacerí odborníci z oblasti sociálnej, zdravotníckej aj spoločenskej upozorňujú na skutočnosť, že pre resocializáciu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je dôležité skúmať ako sú ľudia so zdravotným postihnutím definovaní. Ide o to, či sú definovaní cez ich postihnutie – v zmysle toho, čo nedokážu – disabilities, alebo cez ich schopnosti a zručnosti – abilities. Sledovanie týchto prístupov je dôležité pre formovanie postojov verejnosti a pre charakter prijímaných politík a praktík na rôznych úrovniach spoločnosti, teda aj na úrovni samosprávy miest a obcí – teda tam, kde občania so zdravotným postihnutím bezprostredne žijú. Dovoľte, aby som ponúkla pohľad na potreby a poznatky zdravotne postihnutých zo strany samosprávy, ktorá má vytvárať podmienky na napĺňanie potrieb občanov žijúcich na území mesta ( obce). Spoločnosť prostredníctvom aj samospráv hrá dôležitú úlohu pri riešení problémov ľudí so zdravotným postihnutím, či pri riešení architektonických bariér alebo pri vytváraní iných životných podmienok.

Rehabilitácia je dlhodobý proces, ktorého cieľom je obnovenie postihnutých funkcií a prevencia invalidity. V súčasnosti sa kladie dôraz na integrovaný model rehabilitácie. Každé dlhotrvajúce postihnutie si vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.

Sociálna rehabilitácia je súbor opatrení spoločnosti k zabezpečeniu dôstojného a maximálne možného hodnotného života osôb so zdravotným postihnutím. Pri sociálnej rehabilitácii dôležitú úlohu hrajú faktory osobnosti, rodinné zázemie, komunita, v ktorej občan žije. Veľmi dôležitá je individuálna schopnosť aktívne realizovať dlhodobý rehabilitačný proces a využiť všetky možnosti naučiť sa pracovať s ponúkanými prvkami v rámci rehabilitačného procesu. Výsledkom je schopnosť nájsť pozitívny vzťah nielen k svojmu zdravotnému postihnutiu, k svojmu okoliu, ale aj k tým, ktorí sú tiež zdravotne postihnutí.

Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie s cieľom dosiahnutia čo najvyššieho stupňa spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby  vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu. Jedná sa o nácvik sebaobsluhy, vedenie domácnosti, nácvik špeciálnych komunikačných zručností, nácvik používania kompenzačných pomôcok, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, nácvik sociálnej komunikácie, poradenstvo….

Sociálna rehabilitácia ľudí s reumatickým ochorením

Jana Černáková

Sociálna rehabilitácia by mala smerovať k ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní a potrebujú ju pre lepšie prijatie novej životnej situácie, alebo s dlhodobo neriešeným sociálnym problémom, ktorý vznikol ako dôsledok napr. : ochorenia, úrazu, veku, ..

Reumatické ochorenia patria medzi chronické diagnózy a majú zvyčajne progresívny priebeh s postupným zhoršovaním pohyblivosti pacienta, a tým spôsobenou aj predčasnou invaliditou. Sociálna rehabilitácia priamo zameraná na ľudí s reumatickým ochorením je u nás zatiaľ viac-menej len v teoretickej rovine, málo však v praktickej. Je dobré, že sa sociálnej rehabilitácii venujú špeciálne občianske združenia (III. sektor), ako napríklad Národná rada občanov so zdravotným postihnutím alebo Liga proti reumatizmu SR. No ich pôsobenie je zatiaľ len čiastočné a zahŕňa stále len úzku skupinu klientov.

Pre širšie pôsobenie sociálnej rehabilitácie na Slovensku by gro činnosti v tomto smere mal robiť a garantovať štát, a to systematicky a celoplošne. Hlavné zameranie by malo byť na vypracovanie systému a možností sociálnej rehabilitácie, ako konkrétnej sociálnej pomoci, zakotvenej v systéme a zastrešenej zákonom. 

Rehabilitačný proces je dlhodobý dej, ktorého cieľom je obnovenie postihnutých funkcií a prevencie invalidity, ako formulovala Svetová zdravotnícka organizácia.

Sociálna rehabilitácia má svoje špecifické fázy reedukácie postihnutých funkcií, adaptácie a reintegrácie klienta, alebo jeho určitých schopností.

Sociálna rehabilitácia muskulárnych dystrofikov

JUDr. Andrea Madunová

Sociálna rehabilitácia, ktorej sa venuje Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR je cielená pre členov organizácie, osoby s rôznymi druhmi nervovosvalových ochorení, predovšetkým so svalovými dystrofiami.

Svalová dystrofia je progresívne ochorenie, ktoré spôsobuje postupné oslabovanie a ochabovanie svalstva na celom tele, dôsledkom čoho sa postihnutý človek stáva odkázaný na pomoc iných osôb pri nevyhnutných životných úkonoch (obliekanie, vyzliekanie, hygiena, príprava a podanie jedla).

Najväčším problémom tohto postihnutia je vznik imobility. Ochorenie je progresívne, postihnutá osoba najskôr stráca schopnosť ovládať niektoré svalové skupiny, stráca schopnosť samostatne sa postaviť, chodiť do schodov, bežať. Zhoršovanie vedie k úplnej strate schopnosti chodiť, stáť a vzniká trvalá odkázanosť na mechanický a elektrický vozík.

Jednou z najzávažnejších foriem svalovej dystrofie je svalová dystrofia typu Duchenne, ktorá postihuje výlučne chlapcov, prejavuje sa už v útlom veku a je mimoriadne progresívna. Slabosť sa prejaví nielen stratou mobility – chôdze – ale má aj ďalšie zdravotné dôsledky ako sú ortopedické ťažkosti, kardiovaskulárne ťažkosti a neskoršie problémy s dýchaním. Zhoršovanie ochorenia vedie k nutnosti dýchať pomocou podporného prístroja, nakoľko pľúca sú oslabené tak, že postihnutý nevie dýchať sám.

Sociálna rehabilitácia – čo o nej vieme

Spracovala: doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc.

Inštitút pre Výskum práce a rodiny

Čo je rehabilitácia?     

S pojmom „rehabilitácia“ sa ľuďom prevažne spájajú procedúry, kedy po zlomení ruky či nohy navštevujeme rehabilitačné oddelenie nejakého zdravotníckeho zariadenia a za pomoci rehabilitačných pracovníkov a pracovníčok sa snažíme systematickým cvičením navrátiť funkčnosť našim končatinám. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť. Je zrejmé, že pri takomto ponímaní ide najmä o zdravotnú rehabilitáciu týkajúcu sa schopností a funkcií rozličných častí nášho tela, vrátane psychiky.

Nie u všetkých ľudí, ktorí majú nejaké funkčné obmedzenia a chronické poruchy, je však zdravotná rehabilitácia potrebná. Najmä u tých, ktorí sa narodili s nezvratnými funkčnými odlišnosťami, nejde o zdravotnú rehabilitáciu v pravom slova zmysle, ale o tzv. habilitáciu. Tento pojem má možno ešte hlbšie korene ako pojem rehabilitácia. Týka sa situácií, kedy sú potrebné osobitné opatrenia a postupy hneď od počiatku, nakoľko jedinec sa narodil s nie bežnou funkčnou výbavou (napr. dieťa sa narodilo nevidiace). Uvedenej skutočnosti je od počiatku prispôsobený systém učenia a vedenia ako zvládať bežné denné činnosti a sebaobsluhu. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti (o „re-habilitáciu“), ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Aj to je dôvod, prečo sa koncept rehabilitácie chápe širšie a spája sa so všetkým, čo podporuje integráciu ľudí so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života – v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, prípravy pre pracovné uplatnenie, pre občiansky život, pre rodinný život a bežné fungovanie medzi ľuďmi.

Takýto širší koncept neuzatvára rehabilitáciu medzi steny zdravotníckych zariadení, nezaujíma sa len o telo a psychiku jedincov so zdravotným postihnutím a s chronickými chorobami. Kladie si komplexnejšiu otázku, ako ich okrem kvalitnej zdravotnej rehabilitácie čo najúčinnejšie podporiť pre život za bránami zdravotníckeho zariadenia s množstvom povinností v súvislosti s rodinou, školou, zamestnaním, s potrebou prijímať veľmi pragmatické rozhodnutia, nevynímajúc prehodnotenie životných priorít v prípade, že je to nevyhnutné.

Prehlásenie EDF k ekonomickej kríze

Ľudia so zdravotným postihnutím nesmú platiť za krízu

Paríž, 16 novembra 2008 –Európske fórum zdravotného postihnutia (European Disability Forum), ktoré je hlasom viac ako 50 miliónov Európanov so zdravotným postihnutím, vyzýva Európsku radu, Komisiu a Parlament a ďalšie európske inštitúcie a všetky vlády štátov Európy, aby zabezpečili, že ľudia so zdravotným postihnutím a ich rodiny nebudú platiť za svetovú ekonomickú krízu redukciou ich príjmov, podporných dávok, možností zamestnávania alebo krátením podpory ich reprezentatívnych organizácií.

„1milion4disability”

Prezentácia 1milion4disability na stiahnutie Kampaň EDF smerujúca k prijatiu európskej špecifickej smernice o zdravotnom postihnutí Európske fórum zdravotne postihnutých za spolupráci EU organizácií občanov so zdravotným postihnutím ako aj NROZP v SR pri príležitosti Európskeho roka rovnakých príležitostí 10. výročia…