Sociálna rehabilitácia je dôležitým nástrojom integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Na kvalitu jej poskytovania vplýva množstvo aspektov. Pre všetky subjekty, ktoré poskytujú sociálnu rehabilitáciu je dôležité jasné vymedzenie pravidiel, za akých by sa mala poskytovať. Národná rada občanov…
„Ľudia potrebujú ľudí“
„Ľudia potrebujú ľudí“
Kultúrny festival pre ľudí so zdravotným postihnutím
Ak chcete stráviť príjemný a umelecky naplnený víkend, vyberte sa do Piešťan. V dňoch 2. a 3.10 sa v Hudobnom pavilóne piešťanského v parku uskutoční festival s názvom „Ľudia potrebujú ľudí“. Svoje umenie na ňom predstavia interpreti z radov občanov so zdravotným postihnutím ako aj známe osobnosti slovenskej populárnej hudby.
AV Mobilita
AV Mobilita, s.r.o. – prvá špecializovaná chránená dielňa AV Mobilita, s.r.o. so zameraním na komplexné motoristické služby pre handicapovaných ľudí v rámci celej SR. Predajný a výstavný salón AV Mobilita v bratislavskej Dúbravke poskytuje svojim návštevníkom komplexné predajné a servisné…
Hlavné úlohy 2007- 2011
Hlavné úlohy na obdobie 2007—2011 Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR v súlade so svojím poslaním na základe rozboru súčasných problémov občanov so zdravotným postihnutím a predpokladaného vývoja spoločnosti a budúcich potrieb týchto občanov, považuje za potrebné zamerať…
Darujte 2%
2% daňou pre 10% obyvateľstva Aj VY môžete pomôcť 2% daňou pre 10% ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku. Ako môže pomôcť 2% daň Národnej rade občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR)??? @ NROZP v SR je nezávislým občianskym združením,…
Sociálna rehabilitácia ľudí s duševnými poruchami
Autor: MUDr. Alexandra Bražinová, MPH, PhD
Konzultácie poskytli: MUDr. Marcela Barová – ODOS,
Mgr. Juraj Marendiak, PhDr. Andrea Beňušková – Rehabilitačné stredisko MOST
Sociálna rehabilitácie pre osoby s duševnými poruchami
Duševná porucha alebo duševné ochorenie je termín postihujúci široké spektrum duševných a emocionálnych stavov.
Duševné ochorenie človeka väčšinou sprevádza niekoľko rokov, či desaťročí, alebo dokonca celý život. Typ, intenzita a trvanie symptómov sú u jednotlivcov rôzne, aj keď sa jedná o rovnaké ochorenie, rovnakú diagnózu. Symptómy často prichádzajú a odchádzajú a nie vždy sledujú pravidelný vzor, preto je ťažké predpovedaťprepuknutie a ďalší vývoj ochorenia. Pravidelné užívanie liekov môže potláčiť nástup symtómov ochorenia a navodiť remisiu (prechodné vymiznutie prejavov choroby). Pre niektorých ľudí predstavuje duševné ochorenie periodické epizódy, ktoré vyžadujú dlhodobú liečbu liekmi, niekedy doplnenú o psychoterapiu a stálu podporu. Naopak, niektorí ľudia s duševnou poruchou nepotrebujú žiadnu podporu, niektorí občasnú a iní podstatnú, stálu podporu na to, aby dokázali fungovať.
Duševnú poruchu, vďaka dnes dostupným moderným liekom s minimálnymi negatívnymi vedľajšími účinkami, nevidno. V tom sa líši od iných typov zdravotného postihnutia. To môže byť pre postihnutého výhodou, aj nevýhodou. Výhoda je, že na rozdiel od iných, „viditeľných“ foriem postihnutia, nie je človek s duševným ochorením posudzovaný verejnosťou hneď „na prvý pohľad“. To isté však môže byť aj nevýhodou, neviditeľnosť postihnutia môže viesť k tomu, že dôsledky postihnutia nie sú inými ľuďmi vnímané a chápané ako závažné.
Človeka duševná porucha ovplyvňuje najmä v medziľudských vzťahoch, doma a v zamestnaní. Prejavuje sa najmä zasiahnutím schopnosti komunikácie, schopnosti nadväzovania kontaktov a v udržaní koncentrácie.
Hlavnými prejavmi duševnej poruchy sú problémy s vyjadrením emócií a postihnutie myslenia, prejavom sú napríklad ploché emócie, či svojrázna logika. Vďaka tomu je kontakt s inými ľuďmi iný, zvláštny. Takýto človek často stráca priateľov a porozumenie okolia. Ďalším prejavom môže byť strata sebavedomia a dôvery vo svoje schopnosti, čo spôsobuje podceňovanie sa. Celkovo môže dôjsť k zhoršovaniu medziľudských kontaktov, prípadne sa pridávajú úzkosti, človek ani nevychádza z domu. Následkom môže byť až úplná izolácia zo spoločnosti. Takýto človek často stráca pochopenie zo strany rodiny, porozumenie priateľov a svojho okolia.
Sociálna rehabilitácia pre ľudí s mentálnym postihnutím
Vypracovala: Mgr. Iveta Mišová
Kto sú ľudia s mentálnym postihnutím?
Ľudia s mentálnym postihnutím – žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, klienti chránených dielní a chránených bývaní, mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Majú ťažkosti s komunikáciou, rozhodovaním sa, riešením problémov, zvládaním konfliktov, asertívnym správaním, prijatím sociálnych rolí náležiacich veku a ich adekvátnym zvládaním, preto je potrebné trénovať ich komunikačné a sociálne zručnosti, sebapresadzovanie, samoobslužné návyky, uplatňovanie svojich práv a sebareguláciu, čo vedie k osamostatňovaniu, sebarealizácii a nezávislému životu.
Čo ich ovplyvňuje?
Ľudia s mentálnym postihnutím patria medzi najzraniteľnejšie a najstigmatizovanejšie skupiny. Pokiaľ chceme hovoriť o integrácii, či inklúzii ľudí s mentálnym postihnutím, musíme si uvedomiť, že ide o skupinu, ktorá je segregovaná prakticky od narodenia. Náš vzdelávací systém nie je nastavený tak, aby v ňom bol priestor aj pre ľudí s mentálnym postihnutím a iba vo výnimočných prípadoch sa takýmto ľuďom podarí zamestnať na otvorenom trhu práce. Táto segregácia do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Tieto dôležité zručnosti bežne človek získava práve interakciou v prostredí svojich rovesníkov, kontaktom s reálnym sociálnym prostredím a riešením problémových situácií, ktoré vznikajú v otvorenom – nechránenom prostredí.
- partnerské, finančné problémy súvisiace s nezamestnanosťou, stres spôsobovaný psychickým prežívaním zdravotného postihnutia atď.)
Ako ukázali výskumy, ľudia s mentálnym postihnutím sú skupinou, ktorá má so zamestnanosťou najväčšie problémy. Napriek tomu, že sú tu pre nich rôzne možnosti, ako by mohli využiť svoj potenciál, často sú diskriminovaní a väčšina zostáva nezamestnaná. Neexistujúce kontakty s externým prostredím, neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších, v kruhu priateľov z domovov sociálnych služieb. Tým, že im nie je dovolené aktívne riešiť svoj život, sú odkázaní na neustálu podporu a pomoc ostatných, predovšetkým rodičov a odborný personál v domovoch sociálnych služieb.
Diskusia – internetová konferencia
Prečítajte si ČO JE SOCIÁLNA REHABILITÁCIA, SOCIÁLNA REHABILITÁCIA Z POHĽADU SAMOSPRÁVY, POTREBY SOCIÁLNEJ REHABILITÁCIE PODĽA DRUHOV ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA a zapojte sa do diskusie, pridajte svoj názor, svoje skúsenosti. Vaše názory, poznatky sú pre nás veľmi dôležité. CELÁ DISKUSIA PREBIEHA TU……..{jcomments on}
Hluchoslepota
Mgr. H. Hajdeckerová, Mgr. J. Šarišská
Pojem hluchoslepota
Hluchoslepota je kombinované postihnutie zraku a sluchu, ktoré spôsobuje extrémne ťažkosti v oblasti výchovy a vzdelávania, v pracovnom a spoločenskom živote, v mobilite a v prístupe k informáciám.
Hluchoslepota neznamená len úplnú stratu zraku a sluchu. Je to kombinácia rôzneho stupňa postihnutia zraku a sluchu. Z tohto hľadiska rozlišujeme 4 skupiny hluchoslepých ľudí:
Sociálna rehabilitácia – pohľad zdravotne postihnutých a organizácií na sociálnu rehabilitáciu
Vypracoval: Viliam Franko
Jedna z vhodných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom.
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Autori tohto materiálu sú presvedčení, že práve komplexná rehabilitácia môže poskytnúť kvalifikované odpovede na uvedené otázky.
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Model komplexnej rehabilitačnej starostlivosti vyžaduje skúsených odborníkov v rehabilitačnej medicíne – lekárov, fyzioterapeutov, rehabilitačných pracovníkov, psychológov, logopédov, ale aj sociálnych pracovníkov, orientovaných v problematike dlhodobej sociálno – rehabilitačnej starostlivosti.